Smrť je vyslobodenie.
Je to vyslobodenie z tohto odporného smetiska plného igelitiek so zvratkami, s nahými telami unesených žien, ktoré stratili viac než len srdce.
Je to záchrana.
Záchrana a vykúpenie z operačných sál a operačných stolov, nad ktorými sa opäť a znova skláňajú „praktickí“ lekári so svojimi študentmi a praktikantmi, a učia ich, že teraz to príde.
Teraz príde smrť.
A majú sa jej pokúsiť zabrániť.
A oni sa pokúšajú.
Pokúšajú sa zo všetkých síl.
Nik z nich sa nespýta: Prečo? Nik nechce vedieť, že on si to spôsobil sám, že už chcel odísť z pekla do raja, že už chcel opäť stretnúť svoju stratenú nahú krásku zo smetiska, ktorá stratila dušu pre iného a on ju chcel stratiť pre ňu, ale nemohol.
Chcel ju vymeniť, no nebol dosť dobrý.
Chcel ju odkúpiť, no nemal na zálohu, a teraz sa chce pomstiť.
Chce sa pomstiť, no nie obchodníkom s dušami – tým odporným vodníkom, zvodcom; nie obchodníkom so skalpelmi...
Chce sa pomstiť sám sebe, že nebol dosť dobrý, že nemal na zálohu, že sa dostatočne nesnažil... Možno tým pomôže niekomu inému...
Nespýtajú sa... nie... oni sú „praktickí“...
Jednoducho mu „pomôžu“
Veď, kto by nechcel žiť na smetisku... ?
Komentáre